je jedným z najmladších japonských bojových umení. Je syntézou pôvodných bojových umení (aiki jutsu, ju jutsu, ken jutsu, daito ryu, yagyu, a mnoho ďalších), z ktorých boli vynechané pôvodné smrtiace prvky. Je typické najmä stratégiou obrany založenej na neinvazívnom odvrátení útoku a následnom zabránení ďalšej konfrontácii (väčšinou formou znehybnenia útočníka tzv. „pákou“ na lokálne miesto). Myšlienkou aikida je neagresivita, ktorá vníma boj len ako poslednú formu riešenia konfliktov. Na rozdiel od ostatných bojových umení má aikido chrániť zdravie nielen obrancu, ale aj útočníka. Cvičenie tohto bojového umenia má rozvíjať cvičiaceho jedinca po fyzickej aj psychickej stránke.
Za zakladateľa Aikido (označovaný ako O´Sensei – veľký učiteľ, majster) je Japonec Morihei Uešiba.
Význam slova Aikido sa dá voľne preložiť ako cesta harmónie energie (Ai – harmónia, jednota; Ki – energia, duch; Do – cesta).